Súčasný ošiaľ okolo umelej inteligencie v mnohom pripomína éru masového šialenstva s kryptomenami z roku 2017. Vtedy investorom stačila jedna webová stránka, vágny dokument a prísľub o zmene sveta na to, aby z trhu vytiahli desiatky miliónov dolárov. Dnes je situácia v jednom smere iná: technológie reálne fungujú, produkty existujú a výsledky vidíme v každodennom živote. Napriek tomu sa z predpokladov o nekonečnom raste a skorom príchode všeobecnej umelej inteligencie (AGI) stal nekriticky akceptovaný fakt, na ktorom technologické firmy zarábajú milióny dolárov predajom drahých predplatných. Pozrieť sa na tento boom triezvymi očami investorov preto vyžaduje analýzu hlbokých štrukturálnych problémov, ktoré technologickí giganti neradi počúvajú.

Aj mimoriadne užitočná technológia dokáže nafúknuť nebezpečnú bublinu

Umelá inteligencia sa stala takou pevnou súčasťou našich životov a pracovných postupov, že jej náhle vypnutie by pre mnohých ľudí znamenalo stratu kľúčového nástroja. Práve táto nespochybniteľná užitočnosť však robí súčasnú trhovú bublinu takou presvedčivou. Keď technológia reálne pomáha, je oveľa jednoduchšie vybudovať okolo nej nereálne fantastické scenáre o budúcnosti.

Trh momentálne oceňuje akcie firiem spôsobom, akoby každý jeden optimistický scenár musel stopercentne vyjsť. Každá technologická ukážka sa interpretuje ako hotový príchod nadľudskej inteligencie a každé budovanie dátového centra sa ospravedlňuje budúcim masívnym dopytom. Technológia nemusí byť podvodom na to, aby bola jej trhová hodnota gigantickou bublinou. Ak trh predbehne realitu o desiatky rokov, korekcia býva rovnako bolestivá, bez ohľadu na to, ako veľmi daný softvér uľahčuje prácu.

Skryté miliardy za každým kliknutím a žaloby za klamlivé limity

Na rozdiel od klasického softvéru, kde pridanie nového používateľa nestojí firmu takmer nič, umelá inteligencia naráža na brutálnu ekonomickú realitu. Každé jedno odoslané zadanie, analýza dlhého textu alebo aktivácia autonómneho agenta spotrebúva obrovské množstvo výpočtového výkonu. K tomu je potrebné pripočítať astronomické náklady na trénovanie modelov, nákup grafických čipov, prenájom cloudov a spotrebu elektriny.

Tento tlak sa prenáša priamo na koncového zákazníka, ktorý za prístup platí desiatky až stovky dolárov mesačne, no stále naráža na tvrdé limity a spomaľovanie služieb. V júni 2026 vyústila frustrácia používateľov do federálnej hromadnej žaloby proti spoločnosti Anthropic, ktorú podal zákazník Karl Kahn. Žaloba obviňuje firmu z podvodu a zavádzania o skutočných limitoch používania. Používateľ uviedol, že v najdrahších programoch, ktoré sľubovali päťnásobne až dvadsaťnásobne vyššie limity, vyčerpal až 15 % celotýždňového limitu v priebehu jediného päťhodinového pracovného bloku.

Tento spor ukazuje, že biznis model umelej inteligencie je stále nezrelý. Súčasné ceny predplatného sú pravdepodobne umelo nízke, pretože firmy sa snažia za každú cenu uzamknúť používateľov do svojich ekosystémov a ekonomickú udržateľnosť plánujú riešiť až neskôr. Prechod k inému poskytovateľovi je však pre firmy po implementácii kódov a automatizácií natoľko bolestivý, že radšej akceptujú netransparentné podmienky. Trh dokázal, že o AI je obrovský záujem, no zatiaľ nedokázal, že sa dá vo veľkom predávať so ziskom.

Virtuálny svet naráža na nedostatok inštalatérov a drahé úvery

Hoci sa o umelej inteligencii hovorí ako o čistom softvérovom príbehu, realita hlboko pod povrchom vôbec nie je digitálna. AI bytostne závisí od fyzického sveta – od kremíkových čipov, tovární, pozemkov, transformátorov, chladiacich systémov a pripojenia k elektrickej sieti. Samotný šéf spoločnosti NVIDIA Jensen Huang priznal, že tento boom premieňa IT sektor na obrovské stavenisko infraštruktúry, ktoré okrem programátorov kriticky potrebuje kvalifikovaných remeselníkov, ako sú elektrikári, inštalatéri a tesári, ktorí dokážu dátové centrá fyzicky postaviť a ochladiť.

Kým softvérovú funkciu dokážu inžinieri aktualizovať v priebehu noci, postaviť novú elektrickú sieť alebo prenosovú linku trvá roky. Celý technologický naratív úplne ignoruje hrozby reálneho sveta, akými sú geopolitické napätie, inflácia a energetické šoky. Ak kvôli inflácii zostávajú úrokové sadzby vysoko, financovanie obrovských infraštruktúrnych projektov sa stáva brutálne drahým. Ak začne byť elektrická energia vzácna, technologické laboratóriá sa ocitnú v rovnakom rade na odber ako bežné domácnosti a priemyselné fabriky.

Riziko nadvýroby v tieni neistého budúceho dopytu

Súčasný investičný boom sa postupne mení z hľadania lepších modelov na čisté budovanie nehnuteľností a nákup hardvéru. Logika investorov je jednoduchá: laboratóriá potrebujú výkon, poskytovatelia cloudu stavajú centrá, nakupujú čipy, výrobcovia zvyšujú produkciu a energetické firmy sa pripravujú na nápor. Peniaze prúdia celým dodávateľským reťazcom a generujú reálne tržby, ktoré vyzerajú neotrasiteľne.

Háčik je v tom, že táto masívna infraštruktúra sa buduje na základe odhadov a projekcií budúceho dopytu, ktoré nemusia nastať. Ak sa rast záujmu podnikov o AI služby spomalí čo i len o kúsok, zrazu budeme stáť pred realitou, kde boli tisíce dátových centier postavené pre nesprávnu budúcnosť. Dátové centrá budú zúfalo hľadať nájomcov, grafické procesory kupcov a dlhy zo stavebných úverov reálny cash flow. AI nemusí zlyhať na to, aby spôsobila ekonomický problém; stačí, ak bude rásť pomalšie než kapacity, ktoré okolo nej bezhlavo vrstvíme.

Veľká ilúzia o digitálnej rovnosti a koncentrácia moci v rukách elity

Umelá inteligencia výrazne uľahčila štart novým projektom – jeden zakladateľ dnes dokáže napísať kód, urobiť analýzu a nasadiť produkt rýchlejšie ako celé tímy v minulosti. To vyvoláva dojem, že AI funguje ako dokonalý vyrovnávač trhových šancí. Pod povrchom je však realita presne opačná a moc sa koncentruje v rukách malej skupiny korporácií.

Skutočná kontrola nad AI nespočíva v aplikáciách, ktoré vidí bežný používateľ, ale v hlbokých infraštruktúrnych vrstvách:

Trh s čipmi: Spoločnosť NVIDIA kontroluje odhadom 80-90 % celého globálneho trhu s AI akcelerátormi.
Cloudová vrstva: Podľa údajov Synergy Research Group za prvý kvartál roku 2026 ovládajú globálny trh cloudovej infraštruktúry tri firmy: Amazon drží 28 %, Microsoft 21 % a Google 14 %. Spoločne kontrolujú drvivých 63 % celého svetového trhu.
Vlastníctvo distribúcie: Apple, Google, Microsoft, Meta a Amazon vlastnia operačné systémy, prehliadače, obchody s aplikáciami a sociálne siete. Vlastnia cestu, cez ktorú sa startup musí dostať k zákazníkovi.

Môžete vyvinúť mimoriadne užitočný produkt, no v drvivej väčšine prípadov budete plne závislí od cudzieho modelu, cudzieho API rozhrania, cudzieho cloudu a ich cenovej politiky. Ak sa veľkí hráči rozhodnú zvýšiť ceny prístupu, zmeniť správanie modelov alebo úspešnú funkciu jednoducho skopírovať a integrovať priamo do svojho operačného systému, malý startup nemá šancu prežiť. Budovať produkty pomocou umelej inteligencie sa v žiadnom prípade nerovná kontrole nad umelou inteligenciou. Zatvárať oči pred týmito faktami znamená podliehať marketingu na úkor racionálnej ekonomickej reality.

Priveľa drahých sľubov a málo zisku alebo prečo sa kritici umelej inteligencie nemýlia

Zdieľať článok