Bezpečnostná mapa Ázie prechádza v júni 2026 prudkými otrasmi. Pred rokom americký minister obrany Pete Hegseth na bezpečnostnom fóre v Singapure varoval, že čínska invázia na Taiwan môže byť „bezprostredná“. Keď sa však pred necelými dvoma týždňami vrátil na rovnaké podujatie IISS Shangri-La Dialogue, vo svojom prejave slovo „Taiwan“ úplne vynechal. Namiesto toho vyhlásil, že vzťahy medzi USA a Čínou sú v najlepšom stave za posledné roky.

Tento rétorický obrat prichádza v momente, kedy tlak čínskej armády (PLA) na ostrov dosahuje historické maximá. Čínske stíhačky denne prekračujú stredovú líniu v Taiwanskom prielive a vojnové lode oboplávajú ostrov v rámci cvičení, ktoré veliteľ amerického tichomorského velenia admirál Samuel Paparo označil za „generálky na inváziu“. V Tchaj-peji preto narastá zásadná otázka: Chystá sa Donald Trump obetovať Taiwan výmenou za obchodnú dohodu s Pekingom?

Map of Taiwan, showing Taiwan’s Air Defence Identification Zone (ADIZ) and the median line of the Taiwan Strait marked between Taiwan and mainland China

Kognitívna vojna v Pekingu a syndróm Trumpovej mysle

Nervozita taiwanskej diplomacie prudko vzrástla po májovom summite Donalda Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu. Podľa diplomatických zdrojov z Tchaj-peja čínsky vodca psychologicky dominoval nad americkým prezidentom. Trump po stretnutí v rozhovore pre Fox News prebral rétoriku Pekingu a obvinil taiwanského prezidenta Lai Ching-teho, že sa snaží presadiť nezávislosť a „vyvolať vojnu“.

Analytici sa zhodujú, že Peking dostal od Trumpa presne to, čo chcel:

Verejný signál, že pre USA sú vzťahy s Čínou dôležitejšie ako osud Taiwanu.
Naratív, že všetky zásadné rozhodnutia o ostrove musia prechádzať cez Peking.
Vnesenie hlbokej strategickej neistoty do budúcich vzťahov v prielive.

Pre Taiwan, ktorý je existenčne závislý od amerických zbraní, ide o kritický moment. Ostrov sa spolieha na záruky Washingtonu od roku 1982, kedy prezident Ronald Reagan definoval tzv. Šesť uistení. Trump však teraz šokoval vyhlásením, že dodávky amerických zbraní pre Taiwan vníma ako „dobrú vyjednávaciu kartu“ pri riešení obchodných vzťahov s Čínou. Ide o bezprecedentný krok – žiadny americký prezident doteraz verejne nepripustil, že by Čína mohla mať právo vetovať predaj amerických zbraní na Taiwan.

Odložený miliardový balík a vyčerpané sklady kvôli vojne v Iráne

Hlavným lakmusovým papierikom amerického záväzku bude osud plánovaného balíka zbraní pre Taiwan v hodnote 14 miliárd dolárov. Hoci Trump v decembri schválil rekordný balík za 11,1 miliardy, schválenie nového kontraktu naráža na komplikácie. Minister zahraničných vecí Marco Rubio pred Kongresom poprel, že by bol predaj oficiálne „pozastavený“, no potvrdil, že prebieha jeho „revízia“ kvôli obavám o kapacity amerického obranného priemyslu.

Dôveryhodnosť amerického odstrašujúceho postavenia (deterrence posture) v tichomorskom regióne navyše vážne podkopáva vojnový konflikt s Iránom. Dlhotrvajúca vojna na Blízkom východe drasticky vyčerpala americké zásoby kľúčovej munície a rakiet. Spojenci v Ázii sa obávajú, že USA momentálne nedisponujú dostatočnou „hĺbkou zásobníkov“ (magazine depth) na to, aby dokázali súčasne viesť alebo dotovať dva masívne vojenské konflikty na opačných stranách planéty.

Kritický rok 2028: Si Ťin-pchingovo dedičstvo a nedostatok politickej vôle

Pôvodné varovania amerických admirálov hovorili o tom, že Čína bude pripravená na útok v roku 2027. Súčasné odhady expertov sa však posúvajú k začiatku roka 2028. Na konci roka 2027 totiž Si Ťin-pching vstúpi do svojho štvrtého funkčného obdobia ako generálny tajomník a jeho pozornosť sa naplno upriami na zavŕšenie historického dedičstva – pripojenie Taiwanu k Čínskej ľudovej republike. Na začiatku roka 2028 navyše Taiwan čakajú prezidentské voľby, kde môže byť opätovne zvolený Lai Ching-te, ktorého Peking považuje za „nebezpečného separatistu“.

Odborníci na bezpečnosť z Council on Foreign Relations upozorňujú, že efektívne odstrašovanie agresora stojí na dvoch pilieroch: na vojenskej kapacite a na vnímanej politickej vôli krajiny zapojiť sa do krízy. Tým, že Trump verejne spochybňuje ochotu poslať americkú armádu bojovať „9 500 míľ ďaleko“ za ostrov, ktorý je podľa jeho slov „veľmi blízko Číny“, systematicky podkopáva vieru Pekingu v americký zásah a zvyšuje riziko reálneho útoku.

Xi Jinping waves next to Donald Trump as children holding flowers and Chinese and U.S. flags greet them outdoors.

Polovodičový štít v tieni Zelenského momentu

Kým diplomatické kruhy prežívajú úzkosť z nepredvídateľnej rétoriky Bieleho domu, taiwanská verejnosť je momentálne čiastočne paralyzovaná masívnym boomom okolo umelej inteligencie (AI). Krajina vyrába 90 % najpokročilejších polovodičov na svete, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie akýchkoľvek AI modelov a superpočítačov. Tento technologický monopol robí z Taiwanu najdôležitejší strategický bod globálnej ekonomiky, no zároveň z neho vytvára primárny terč pre Peking, ktorý by ovládnutím taiwanských fabrík TSMC okamžite získal globálnu technologickú nadvládu.

Domáca politická scéna na Taiwane situáciu vývojárom obrany neuľahčuje. Opozičná strana KMT, ktorá presadzuje ústretovejšiu politiku voči pevninskej Číne a drží sa doktríny „jednej Číny“, prednedávnom prinútila vládnu stranu DPP k radikálnemu orezaniu obranného rozpočtu z 40 miliárd na 25 miliárd dolárov. Tieto prostriedky síce pokrývajú nákup amerických zbraní, no kompletne likvidujú financovanie domáceho vývoja vojenských technológií a dronov.

Predstavitelia vládnej strany DPP s napätím očakávajú ďalší vývoj. Trumpa a Si Ťin-pchinga tento rok čakajú ešte tri osobné stretnutia – vrátane septembrovej návštevy čínskeho vodcu vo Washingtone, novembrového fóra APEC v Šen-čhene a decembrového summitu G20 v Miami. Taiwanskí politici sa netaja obavami, že by ostrov mohol zažiť takzvaný „Zelenského moment“ – situáciu, kedy americká administratíva v záujme globálnej stability a vlastných ekonomických cieľov postupne utlmí podporu pre napadnutého partnera a prinúti ho k mocenským ústupkom voči silnejšiemu susedovi.

Taktický obchod s Pekingom? Prečo Trumpove slová o Taiwane vyvolali paniku v Ázii

Zdieľať článok